Narodil sa v rodine organára Jana Neussera. V rodine Neusserovcov sa rozprávalo prevažne nemecky, preto ho otec po dovŕšení 13 rokov poslal do Bystřice pod Hostýnem a neskôr do Krásna pri Valašskom Meziříčí, aby sa naučil česky. Po návrate sa učil za stolára. V r. 1860 získal výučný list a stal sa organárom. Neskôr sa zdokonaľoval v Štajerskom Hradci, no najdlhší čas pobudol vo Viedni u Jozefa Loypa, kde pracoval do apríla 1867. V r. 1868 prakticky prevzal otcou dielňu a v r. 1881 založil v Novom Jičíne továreň na výrobu organov a harmónií. Pôsobila po celej Morave a určitú dobu dokonca konkurovala aj krnovskému závodu Gebrüder Rieger. Po prvej svetovej vojne sa podnik v dôsledku vojnových pôžičiek dostal do finančných ťažkostí a postupne zanikol.

Karel Neusser nadviazal na tradíciu otcovej dielne, kde sa naučil základy organárskeho remesla, no postupne zavádzal do praxe moderné poznatky, ktoré nadobudol v zahraničí.

V počiatkoch samostatnej tvorby bol z hľadiska technického riešenia organov zdržanlivý voči novotám a naďalej používal zásuvkovú vzdušnicu v kombinácii s mechanickou traktúrou. Úspech konkurenčnej firmy Gebrüder Rieger na svetovej výstave vo Viedni v r. 1873, ktorá predstavila svoj nástroj s kužeľkovými vzdušnicami podnietil Neussera k progresívnejšiemu smerovaniu. Prvý krát použil kužeľkovú vzdušnicu v r. 1877 pre nástroj v Přerove (II / 16) a čoskoro celkom upustil od stavby zásuvkových vzdušníc. Naďalej však používal mechanické traktúry. Precíznosť vo vypracovaní zrejme zdedil po svojom otcovi, jednotlivé súčasti mechanických traktúr sa vyznačujú nielen presnosťou, ale aj primeraným estetickým vzhľadom. So závádzaním pneumatického systému do svojich nástrojov začal podobne ako firma Gebrüder Rieger v polovici 90. rokov 19.storočia. V r. 1894 postavil pneumatický nástroj v Kopřivnici (II / 17) podľa patentu firmy Friedrich Weigle zo Stuttgartu. Neusser používal pneumatické traktúry (systém tlakový aj výpustný) až do zániku firmy.

V dispozíciách a vo zvukovom stvárnení sa naplno prejavujú myšlienky cecilánskej reformy. Neusser s obľubou obsadzoval svoje nástroje sláčikovými registrami (Gamba, Salicionál, Fugara, Cello a ď.), v dispozíciách uprednostňoval registre v základných polohách. Principálový zbor je budovaný nedôsledne, mixtúry alebo miešané alikvotné registre sú často progresívne a mäkko intonované, kvintový zbor v mnohých prípadoch obsahuje kónické píšťaly, repetície sú obmedzené na minimum.

Rozsahy manuálových klaviatúr sú štandardné, chromatické, zväčša C – f3 (54 klávesov a tónov), ojedinele ešte C – c3 (49 klávesov a tónov). Pedálové klaviatúry sú tiež chromatické, v porovnaní z konkurenciou však majú spravidla menšie rozsahy. Klaviatúry z 90. rokov 19. storočia a zo začiatku 20. storočia sú vybudované v rozsahu C – h (24 klávesov a tónov) alebo C – c1 (25 klávesov a tónov).

Zásobníkové mechy sú v Neusserových organoch väčšinou vo forme dvojitého magazínového mechu s vrchným faldom orientovaným smerom von. Čerpacie mechy sú spravidla jednoduché klinové.

Ratkovce; okres Hlohovec, Trnavský kraj, r. kat. kostol, 90. roky 19. stor. – jednomanuálový 7-registrový organ s pedálom (6+1), mechanická kužeľka.

Červeník; okres Hlohovec, Trnavský kraj, r. kat. kostol, 90. roky 19. stor. – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (6+2), mechanická kužeľka.

Trnava; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. Kostol sv. Heleny, okolo 1890 – jednomanuálový 5-registrový organ, mechanická kužeľka. Medzi dvoma svetovými vojnami bol rozšírený o pedál (O. Vážanský).

Ružindol; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. kostol, 1891 – dvojmanuálový 13-registrový organ s pedálom (6+4+3), mechanická kužeľka.

Babín; okres Námestovo, Žilinský kraj, r. kat. kostol, pravdepodobne 1900 – jednomanuálový 9-registrový organ s pedálom (7+2), pneumatická kužeľka. V r. 1956 firma Rieger-Kloss prestavala traktúry a hrací stôl pod opusovým číslom 3206.

Voderady; okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. kostol, začiatok 20. stor. – jednomanuálový 10-registrový organ s pedálom (8+2), pneumatická výpustka.

Beluj; okres Banská Štiavnica, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1897 – jednomanuálový 6-registrový organ s pedálom (5+1), mechanická kužeľka.

Diakovce; okres Šaľa, Nitriansky kraj, kostol ev. a. v., rok neznámy – dvojmanuálové harmónium s pedálom.

Dolná Tižina; okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. kostol, koniec 19. alebo začiatok 20. stor. – jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (6+2), mechanická kužeľka.

Dolný Badín; okres Krupina, Banskobystrický kraj, r. kat. kostol, 1897 – jednomanuálový 5-registrový organ s priveseným pedálom, mechanická kužeľka.

Horný Vadičov; okres Kysucké Nové Mesto, Žilinský kraj, r. kat. kostol, pravdepodobne 80. alebo 90. roky 19. stor., jednomanuálový 8-registrový organ s pedálom (6+2), mechanická kužeľka.

Nová Bystrica; okres Čadca, Žilinský kraj, r. kat. kostol, pravdepodobne koniec 19. stor., jednomanuálový 9-registrový organ s pedálom (7+2), mechanická kužeľka.

Rumanová; okres Nitra, Nitriansky kraj, r. kat. kostol, rok neznámy – dvojmanuálové harmónium s pedálom.

Rykynčice; okres Krupina, Banskobystrický kraj, ev. a. v., pravdepodne koniec 19. stor. – jednomanuálový 6-registrový organ s pedálom (5+1), mechanická kužeľka.

Stará Bystrica; okres Čadca, Žilinský kraj, r. kat. kostol, pravdepodobne koniec 19. stor. – jednomanuálový 10-registrový organ s pedálom (8+2), mechanická kužeľka.

Súľov-Hradná; okres Bytča, Žilinský kraj, r. kat. kostol, pravdepodne koniec 19. stor. – jednomanuálový 9-registrový organ s pedálom (7+2), mechanická kužeľka.

Trenčianske Bohuslavice; okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, r. kat. kostol, medzi 1917 –1921 – oprava.

Višňové; okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. kostol, 1913 – vyhotovenie nových klaviatúr.

Žemberovce; okres Levice, Nitriansky kraj, kostol ev. a. v., 1897 – jednomanuálový 5-registrový organ s priveseným pedálom, mechanická kužeľka.

Autor textu: Marian Alojz Mayer

Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)