Organy a organári na Slovensku

Zakladatelia dielne, bratia Ján a Ondrej Pažickí, boli pôvodne nájomcami vodnej píly. Aj keď pramene často uvádzajú, že boli samoukovia, je ťažké uveriť, že by to mohla byť pravda. Nástroje, ktoré vyšli z ich dielne, totiž rýchlo a citlivo reagovali na rôzne novinky a trendy nielen v dispozíciách a technickom riešení, ale aj v architektonickom a výtvarnom poňatí. Niektoré indície naznačujú, že Pažickí sa mohli učiť u františkánskeho organára Peregrina Wernera. Nasvedčuje tomu nielen rovnaké zdobenie prospektových píšťal na prvých opusoch (Kovarce, Ladce) či mimoriadna obľuba disponovania kvínt v polohe 2 2/3´ a 1 1/3´ aj v malých organoch, ale v neposlednom rade i mimoriadnu úcta, ktorej sa tešili františkáni v rodine Pažických.

O činnosti dielne sa zachovalo nezvyčajné množstvo informácií vďaka publikovaniu zápiskov z dielenskej knihy pod názvom Specificatio Contractuum. Vnútorný nadpis dielenskej knihy znie: „Poznamenanie roboty ke cti a chwále Božskej, Blahoslawenej Panne Marii a wssetkym Božím Swätým a ponajprwej ke cti a chwále sw. Jánu Nepomuckému.“ Podľa dielenskej knihy prvým nástrojom, ktorý vznikol v rajeckej dielni, bol trojregistrový pozitív z r. 1757. Výnimočne sa neuvádza, komu bol určený. Z rajeckej dielne vyšlo do r. 1875 viac ako 180 nástrojov rôznej veľkosti. Tento počet však bol určite väčší, lebo v dielenskej knihe neboli zapísané všetky nástroje. Navyše autor, ktorý uverejnil Specificatio Contractuum v Katolíckych novinách 1875, sa nevenoval početným opravám organov, ktoré vraj boli v dielenskej knihe takisto zaznamenané. Žiaľ, tá je v súčasnosti nezvestná.

Základom dispozícií hlavných strojov dvojmanuálových organov, postavených v druhej polovici 18. storočia, je obyčajne dôsledne vybudovaný principálový zbor od osem- po dvojstopovú polohu vrátane Kvinty 2 2/3´ a Mixtúry (výnimočne môže byť principálový rad v štvorstopovej polohe nahradený Flautou špicatou 4´, napr. v Modre). S vyššie položenými samostatnými registrami, ako Superoktáva 2´, sa na hlavných strojoch dvojmanuálových nástrojov nestretávame. Mixtúra ani v najväčších nástrojoch nemala viac ako štyri zbory. Zachované sú Mixtúry v Pruskom a v Močenku. Odlišná je situácia pri menších bezpedálových, 8- až 10-registrových nástrojoch, ktoré boli v tej dobe obľúbené. Zachovali sa napríklad v r. kat. kostole v Kovarciach, v Borovciach, v Čataji, v Slažanoch a v Jazernici. V nich môže byť principálový zbor tiež zastúpený už od základnej, teda osemstopovej polohy, ako je to v Kovarciach a v Slažanoch. V Borovciach, v Čataji a v Jazernici principálový zbor začína až štvorstopovou polohou.

V najmenších, 5- či 4-registrových nástrojoch začína principálový zbor až dvojstopovou polohou. Pri 5-registrových nástrojoch nadväzujú na Principál 2´ principálové registre v polohe 1 1/3´ a 1´, pri 4-registrových je už len jeden principálový rad. Zo 4-registrových nástrojov sa zachoval len pozitív v Abramovej. Má dispozíciu typickú pre koniec 18. storočia: Copula maior 8´, Copula minor 4´, Principál 2´ a Oktáva 1´. V starších 4-registrových pozitívoch mohla byť namiesto Oktávy 1´ disponovaná malá Kvinta 1 1/3´. V prvom období tvorby postavili v dielni aj niekoľko skutočne miniatúrnych, len trojregistrových pozitívov. Podľa dielenskej knihy patril medzi ne aj vôbec prvý nástroj, ktorý bol postavený r. 1757. Ďalšie trojregistrové nástroje zhotovili do Lančáru (1760), do Prečína (1762) a do Starej Turej (1763 – 1764). V neskoršom období už také malé nástroje nestavali. Z trojregistrových pozitívov sa nezachoval ani jeden, predpokladáme dispozíciu Copula maior 8´, Copula minor 4´ a Principál 2´.

Na pozitívoch dvojmanuálových organov je principálový zbor zastúpený minimálne Principálom 4´ (Pruské, Modra, Močenok, Višňové) a Oktávou 2´. V prípade viac ako 4-registrových pozitívov môže byť disponovaná ešte malá Mixtúra (vo Višňovom dvojradová), prípadne môže byť nahradená Superoktávou 1´ (napr. v Pruskom – repetuje na d²). Na pozitíve v Modre takisto chýbala Mixtúra, okrem Principálu 4´ a Oktávy 2´ tu z registrov principálov bola ešte malá Kvinta 1 ?´ a navyše Fl. Picolo 1´.

Z neprincipálových registrov je pravidelné disponovanie dvojice krytých drevených registrov, Copuly maior 8´ a Copuly minor 4´. V najmenších nástrojoch zastupujú principálové registre v osem- a štvorstopovej polohe, nechýbajú ani v nástrojoch, kde je Principál disponovaný od osemstopovej polohy (napr. v Kovarciach alebo v Slažanoch). Vyskytujú sa aj v neskôr postavených nástrojoch (napr. v r. kat. kostole v Kamennej Porube, v r. kat. kostole v Čičmanoch, v r. kat. kostole v Slopnej). V dvojmanuálových nástrojoch sú dôsledne disponované na pozitívy, napr. v Pruskom (Copula 8´, Flauta minor 4´), v Močenku (Flauta maior 8´, Flauta minor 4´) alebo vo Višňovom (Flauta maior, Flauta minor).

Často sa stretneme s Kvintadénou 8´, a to nielen vo väčších organoch na hl. strojoch (Pruské, Modra), ale aj v menších (Borovce, Čataj – pôvodne Drahovce). V spodnej oktáve spravidla nemá vlastné píšťaly, využíva píšťaly blízko stojaceho registra v osemstopovej polohe: v Borovciach a v Čataji v rozsahu C – H, spoločné s Krytom 8´; v Pruskom v rozsahu C – h⁰ , spoločné so Salicionálom 8´. Vlastné píšťaly bývajú užšie, menzúrované, kryté kovovými klobúkmi, so skriňovými bradami. Od 90. rokov sa však Kvintadény prestávajú objavovať. Sporadicky sa Kvintadéna môže opäť objaviť v nástrojoch z posledného obdobia tvorby (napr. v organe postavenom r. 1879 pre r. kat. kostol v Slopnej). Tu má Kvintadéna 8´ píšťaly C, E, G, resp. D, F, A drevené kryté – spoločné v Krytom 8´; od B, resp. H užšie menzúrované cylindrické píšťaly z organového kovu, kryté klobúkmi z rovnakého materiálu. Kovové píšťaly majú skriňové brady (v diskante neprezreté), polkruhové lábiá, výrez vysoký oblúkový (akoby dodatočne zvyšovaný). Veľkej obľube sa tešili aj Portunály, a to nielen v osemstopovej, ale aj štvorstopovej polohe (napr. v Močenku).

V dielni sa stavali aj v 18. storočí registre s lievikovitým tvarom korpusov píšťal (napr. register Dulciana 4´ v Čataji.)

Výchvevné registre v prvých väčších organoch v Pruskom alebo v Modre ešte chýbajú, v nástrojoch z 90. rokov 18. storočia sú však už zastúpené. V Močenku na hlavnom stroji register Vox humana 8´ v rozsahu C – e⁰ využíva píšťaly Principálu 8´, od f⁰ má vlastné cylindrické otvorené píšťaly z organového kovu, principálovej menzúry. Píšťaly v rozsahu fis¹ – cis³ stoja v horných častiach etážových polí č. 2 a č. 4 prospektu (nové píšťaly z r. 1976). Píšťaly sú ladené do výrazného chvenia k Principálu 8´. Aj vo Višňovom je na hlavnom stroji register Vox humana 8´. Je zaujímavé, že v neskoršom období sa môžeme s Vox humana 8´ stretnúť aj na jednomanuálových organoch. Napríklad v nástroji pre r. kat. kostol v Skačanoch (1811) nemá Vox humana 8´ v rozsahu C – fis⁰ vlastné píšťaly (znejú píšťaly Principálu 8´); od g⁰ po h⁰ má vlastné nepôvodné zinkové píšťaly principálovej menzúry, ktoré stoja za registrom Principál 8´; v rozsahu od c¹ po d² je 15 nepôvodných zinkových píšťal bez brád v troch stredných píšťalových poliach prospektu; od dis² po c³ vnútri. Píšťaly sú ladené do chvenia k Principálu 8´. Register sa ovláda registrovým manubriom, ktoré je teraz chybne označené ako Oktáva 8. V organe, ktorý bol postavený r. 1845 pre r. kat. kostol v Prenčove, je Vox humana register principálovej menzúry vybudovaný len od c⁰; píšťaly c⁰, cis⁰, d⁰, dis⁰ sú drevené otvorené, od e⁰ z organového kovu. Pôvodne bol register určite ladený do chvenia.

V oblasti rozsahov manuálových a pedálových klaviatúr sa nástroje až do 90. rokov 18. storočia nevymykajú zaužívaným zvyklostiam, teda na manuáloch majú rozsah C – c³ s krátkou spodnou oktávou. Pedálový rozsah je spravidla C – a⁰ s krátkou spodnou oktávou – 18 klávesov a tónov. Od 90. rokov však nástroje pre významnejšie lokality (Močenok, Liptovský Hrádok, Višňové) majú manuálovú klaviatúru v diskante vybudovanú až po f³, čím na Slovensku predbehli vývoj o niekoľko desaťročí!

Je zaujímavé, že nástroje Pažických z druhej polovice 19. storočia naopak ďaleko zaostávajú za štandardnými rozsahmi typickými pre danú dobu – v basovej polohe majú krátku spodnú oktávu a v diskante sú vystavané len po c³! Pedálové rozsahy sú obyčajne od C po a⁰ s krátkou spodnou oktávou, 18 klávesov a tónov.

Pri architektonickom stvárnení dvojmanuálových organov sa uplatňujú aj tradičné riešenia s pozitívom v zábradlí chóru, preferované sú však netradičné riešenia s pozitívom ako spodným strojom. Úplnou novinkou sú tzv. frontálne prospekty, ktoré sú na Slovensku známe jedine z tvorby rajeckej dielne. Unikátne sú organy s frontálnym prospektom a horným pozitívom (Modra, r. kat. Kostol sv. Jána Krstiteľa), resp. korunným pozitívom (Liptovský Hrádok, r. kat. kostol).

Aj keď z nástrojov pochádzajúcich z rajeckej dielne medzičasom mnohé zanikli, predsa sa zachovalo dosť pozoruhodných prác. Mnohé stoja doslova pred zánikom a ak sa nepodniknú účinné, rýchle kroky na ich záchranu, v krátkom čase budú patriť definitívne minulosti, tak ako mnohé významné opusy nielen z tejto dielne (spomeňme aspoň dvojmanuálový dvadsaťregistrový organ pre r. kat. Kostol sv. Jána Krstiteľa v Modre, z r. 1780 – z impozantného nástroja sa zachovala už len prázdna organová skriňa, hoci ešte donedávna v nej stáli aj vzdušnice a zachované boli i trosky klaviatúr so zvyškami traktúr...).

Nezachoval sa ani najväčší organ z rajeckej dielne, 25-registrový nástroj postavený r. 1785 pre r. kat. farský kostol v Dubnici. Organ nezanikol pri živelnej katastrofe, ale r. 1948 musel uvoľniť miesto „modernému“ organu. Žiaľ, nástroj zanikol bez dokumentácie! Ako pamiatka sa zachovala aspoň jedna nekvalitná fotografia.

O stavbe organov v dielni Pažických z Rajca sme mimoriadne dobre informovaní najmä vďaka prepisu časti „Dielenskej knihy“ v Katolíckych novinách v r. 1875. V dielenskej knihe sú uvedené lokality, pre ktoré Pažickí stavali organy v rokoch 1757 – 1875. Okrem názvu lokality (prípadne aj s uvedením názvu cirkvi), býva uvedený aj počet registrov a až do r. 1798 (po organ v Ledniciach vrátane) aj so sumou, ktorú za organ zaplatili (od nástroja pre ev. a. v. zbor v Malých Stankovciach už sumy nie sú uvádzané). Najmä udávaný počet registrov nemusí vždy súhlasiť so skutočnosťou, a ani údaje o tom, že organ bol stavaný pre evanjelickov nemusia byť vždy uvedené (napr. v dielenskej knihe 6-registrový nástroj uvedený „do Stankowian“ určite nebol stavaný pre r. kat. kostol v Stankovanoch okr. Ružomberok, ale pre ev. a. v. kostol v Malých Stankovciach, dnes časť obce Trenčianske Stankovce, okres Trenčín). V pôvodnej dielenskej knihe však boli údajne uvedené aj lokality, v ktorých Pažickí organy opravovali, ale tieto z priestorových dôvodov v Katolíckych novinách publikované neboli. Je zaujímavé, že aj okrem nástrojov zaznamenaných v dielenskej knihe, sa podarilo nájsť aj ďalšie organy, ktoré určite pochádzajú z dielne Pažických, ale v nej uvedené nie sú. V súčasnosti ani všetky lokality uvedené v dielenskej knihe nevieme presne identifikovať. Jednak preto, že na Slovensku poznáme viac lokalít s rovnakým názvom, jednak preto, že ich názvy sú značne skomolené, a rovnakú, resp. podobnú formu ich názvu zverejnenú v dielenskej knihe nenájdeme ani medzi historickými názvami obcí na Slovensku, resp. v blízkom okolí. Z uvedených dôvodov sú lokality rozdelené na dve skupiny. V prvej skupine sú lokality, pri ktorých nie sú o autorstve Pažických žiadne pochybnosti a pokiaľ sú uvedené aj v dielenskej knihe je tam použitý názov uvedený v zátvorke. Tieto lokality sú uvedené abecedne podľa súčasne platného názvu obce. Menšiu skupinu tvoria nástroje, pri ktorých názov uvedený v dielenskej knihe neurčuje lokalitu jednoznačne. Tieto sú usporiadané tiež abecedne, ale podľa názvov uvedených v dielenskej knihe. Pri nich sa snažím uviesť všetky obce, o ktoré by mohlo ísť v súčasnosti. Jednoznačne určené lokality:

Abramová (do Abrahámovej); okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Kozmu a Damiána, 1770 – 4-registrový pozitív za 48 zlatých.

Báb (do Bábu); okres Nitra, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Imricha, 1774 – 9-registrový nástroj (nezachoval sa).

Beckov (do Beckowa Frantisskánom); okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, Kostol sv. Jozefa pestúna (františkánsky), 1780 – 12-registrový organ s pedálom za 400 zlatých. Nástroj sa zachoval.

Bobot (do Bobota); okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša, 1802 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa).

Borčany (do Borčan); okres Bánovce nad Bebravou, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol sv. Gála biskupa, 1849 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Borovce (do Borowiec); okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. kostol, 1768 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa, bol zrejme postavený v starom r. kat. kostole).

Borovce (do Borowiec); okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Vavrinca, 1784 – 8-registrový nástroj (pre nový kostol stavaný v r. 1777 – 1781).

Branč (na Berenč); okres Nitra, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol Návštevy Panny Márie, 1811 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa).

Brezno (do Brezna); okres Brezno, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol Nanebovzatia Panny Márie, 1787 – 21-registrový organ za 1 200 zlatých (zachovala sa len organová skriňa).

Brodno (do Brodna); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Všetkých svätých 1810 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa).

Bystričany (do Bystričan); okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Najsvätejšej Trojice, 1855 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Bzince pod Javorinou (do Bziniec); okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, kostol neznámy, 7-registrový nástroj (nezachoval sa).

Cabaj-Čápor, časť Cabaj (do Cabaja); okres Nitra, Nitriansky kraj, r. kat. Kostol Najsvätejšej Trojice, 1832 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).

Cífer (do Cífera); okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, 1776 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Čachtice (do Čachtíc); okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Ladislava, 1773 – 12-registrový organ s pedálom (zachovala sa upravená organová skriňa).

Čataj (do Drahowiec); okres Senec, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Margity, 1786 – 10-registrový bezpedálový nástroj (pôvodne postavený pre r. kat. farský Kostol sv. Martina v Drahovciach).

Čičmany; okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Nájdenia sv. Kríža, 1874 – 6-registrový nástroj.

Čierne (do Černého); okres Čadca; Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Ignáca z Loyoly, 1821 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).

Čimhová; okres Tvrdošín, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Imricha, začiatok 19. storočia, pôvodne pravdepodobne 10-registrový organ (zachovala sa organová skriňa, nástrojová časť zanikla v roku 1908 pri stavbe organu firmy Gebrüder Rieger).

Divina (do Diwiny gróf Šimokowi); okres Žilina, Žilinský kraj, 1780 – 9-registrový nástroj (lokalita je síce známa, ale nevieme či nástroj bol určený pre kostol, alebo kaštieľ, nezachoval sa).

Dolná Marikova (do Marikowej); okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Petra a Pavla, 1768 – 6-registrový nástroj ( nezachoval sa).

Dolná Štubňa; okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Anny, 1848. Pozitív z r. 1848 uvádza súpis pamiatkových organov stredoslovenského kraja ako dielo Juraja Pažického. Z iného prameňa vieme, že pozitív mal šesť registrov, tu však nie je uvedený rok postavenia ani autor diela.

Dolný Hričov (do Hričowa); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, 1791 – 7-registrový organ (nezachoval sa).

Dolný Hričov (do Hričova); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, 1877 ­– 10-registrový organ (nezachoval sa).

Drahovce-Voderady; okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. Kostol Návštevy Panny Márie, 1770 – oprava.

Dražkovce (do Sw. Heleny v Turci); okres Martin, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Heleny, 1763 – 6-registrový pozitív za 70 zlatých.

Dubnica (do Kostola dubnického); okres Ilava, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Jakuba apoštola, 1785 – dvojmanuálový 25-registrový organ za 1 500 zlatých (nezachoval sa).

Dubnica (do Dubnice grófovi); okres Ilava, Trenčiansky kraj, kaplnka v kaštieli, 1772 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Dvorany nad Nitrou (do Falkaš-Doworan); okres Topoľčany, Nitriansky kraj, r. kat. Kaplnka sv. Vendelína, 1769 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Fačkov (do Fačkowa); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša, 1775 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Fačkov (do Fačkowa); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša, 1876 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Francova Lhouta (Čechy); 1796 – za 200 zlatých.

Háj (do Hája katol); okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Kozmu a Damiána, 1848 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Háj (do Hája luteránom); okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, kostol ev. a. v., 1821 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).

Hlohovec (do Frajsstátu P.P. Frantiss); okres Hlohovec, Trnavský kraj, r. kat. Kostol Všetkých svätých (františkánsky), 1798 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Hont (na Hont) (Maďarsko); 1779 – 7-registrový nástroj za 220 zlatých.

Horná Mariková (do Modlatína); okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Jána Nepomuckého, 1861 – 7-registrový bezpedálový nástroj.

Horná Poruba (do Hornej Poruby); okres Ilava, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, 1837 – 7-registrový nástroj (zachovala sa len upravená organová skriňa).

Hrachovište (do Hrachowissťa); okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Návštevy Panny Márie, 1765 – 5-registrový nástroj (nezachoval sa).

Hrušovany (do Hrussowan); okres Topoľčany, Nitriansky kraj, r. kat. Kostol sv. Martina, 1859 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Hubová (do Gombassa); okres Ružomberok, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Povýšenia sv. Kríža, 1821 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).

Chrenovec (do Chrenowca); okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, 1779 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa).

Chtelnica (do Chtelnice); okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol Najsvätejšej Trojice, 1764 – 10-registrový nástroj s pedálom (nezachoval sa).

Chynorany (do Chynorin); okres Partizánske, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Panny Márie Nanebovzatej, 1791 – 10-registrový nástroj (nezachoval sa).

Ilava (do Ilawy Trinitárom); okres Ilava, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Všetkých svätých, 1770 – 12-registrový organ s pedálom (nezachoval sa).

Ipeľské Predmostie (do Hidwégu); okres Veľký Krtíš, Banskobystrický kraj; r. kat. kostol, 1767 – 6- registrový nástroj (nezachoval sa).

Jazernica; okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Barbory, 1802 – 5-registrový pozitív.

Jelšava (Do jelssawy luteránom); okres Revúca, Banskobystrický kraj, kostol ev. a. v., 1788 – 14-registrový organ (zachovala sa len organová skriňa).

Kamenná Poruba (do Kamenej Poruby); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. Kostol Všetkých svätých, 1825 – 6-registrový, pôvodne bezpedálový nástroj.

Kľačno (do Gajdle); okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. farský kostol, 1788 – 10-registrový nástroj (nezachoval sa).

Kľačno (do Gajdla do kaplnky); okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. Kaplnka Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, 1825 – 5-registrový pozitív.

Kláštor pod Znievom (do Klasstora do Turca); okres Martin, Žilinský kraj, r. kat. Kostol Panny Márie (premonštrátsky), prípadne farský, 1825 – 10-registrový nástroj (nezachoval sa).

Klátova Nová Ves (do Klatovej Nowej Wsi); okres Partizánske, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov, 1825 – 5-registrový nástroj (nezachoval sa).

Kočín-Lančár, časť Lančár (do Lančáru); okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, 1760 – 3-registrový nástroj (nezachoval sa).

Kolárovice (do Kolarowiec); okres Bytča, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša biskupa, 1874 – 14-registrový organ s pedálom (nezachoval sa).

Kostolná-Záriečie (do Kostolnej Drietomej); okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. kostol, 1853 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa; mohlo ísť aj o r. kat. kostol v Drietomej).

Košeca (do Košáce); okres Ilava, Trenčiansky kraj, r. kat. farský kostol Panny Márie Nanebovzatej, 1854 – 13-registrový organ s pedálom (zachovala sa len upravená organová skriňa).

Kotešová (do Zemanskej Kotessowej); okres Bytča, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Panny Márie Kráľovnej anjelov, 1852 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Kovarce (do Kowariec); okres Topoľčany, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša biskupa, 1768 – 10-registrový, pôvodne bezpedálový nástroj za 470 zlatých.

Krajné (do Krajného luter.); okres Myjava, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1802 – 9-registrový organ s pedálom (nezachoval sa).

Krakovany; okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša biskupa, 1771 – 12-registrový nástroj (nezachoval sa).

Kremnica (do Kremnice Frantisskánom); okres Žiar nad Hronom, Banskobystrický kraj, r. kat. Kostol sv. Františka Assiského (františkánsky), 1779 – 6-registrový nástroj za 50 zlatých.

Kremnica; okres Žiar nad Hronom, Banskobystrický kraj, bývalý r. kat. farský kostol (na námestí), 1800 – oprava Martin Pažický (kostol už zanikol).

Kšinná (do Ksinnej); okres Bánovce nad Bebravou, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol sv. Kozmu a Damiána, 1850 – 5-registrový nástroj (nezachoval sa).

Kysucké Nové Mesto (do Nowého Mesta); okres Kysucké Nové Mesto, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Jakuba, apoštola, 1788 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa). Stavbu organa v r. 1789 za 500 zl. potvrdzuje aj iný prameň, ten však neudáva počet registrov, ani staviteľa nástroja. Cena 500 zl. za šesť registrový nástroj uvedená v dielenskej knihe ostáva záhadou, lebo spravidla bola neporovnateľne nižšia!

Kysucké Nové Mesto (do Nowého Mesta na Kysucu); okres Kysucké Nové Mesto, Žilinský kraj, r. kat. Kostol Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, 1793 – 6-registrový nástroj za 100 zlatých.

Ladce (do Ladiec); okres Ilava, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol sv. Valentína (súčasť kaštieľa), 1769 – 7-registrový nástroj za 200 zlatých.

Lazany (do Lazian); okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Panny Márie Snežnej, 1790 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Lazy pod Makytou (do Láz); okres Púchov, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Narodenia Panny Márie, prípadne ev. a. v. kostol, 1802 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Lednica (do Lednice); okres Púchov, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Jána Nepomuckého, 1798 – 8-registrový nástroj (zachovala sa len organová skriňa).

Lednické Rovne-Prečínska Lehota (do Prečín-Lehotky); r. kat. Kaplnka sv. Anny, 1845 – 4-registrový nástroj (nezachoval sa).

Leopoldov (do Leopoldowa); okres Hlohovec, Trnavský kraj. Lokalita je istá, nástroj však mohol byť postavený okrem r. kat. farského Kostola sv. Ignáca z Loyoly, rovnako aj v r. kat. kostole v pevnosti (neskoršej väznici). 1798 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Lietava (do Lietawy); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Povýšenia sv. Kríža, 1763 – 1764 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).

Liptovský Hrádok; okres Liptovský Mikuláš, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Navštívenia Panny Márie, 1795 – dvojmanuálový 24-registrový organ (zachovala sa len organová skriňa).

Litkovce, (Litke, MR), (do Litkowiec); r. kat. kostol, 1782 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).

Lokca (do Orawy na Lokcu); okres Námestovo, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Najsvätejšej Trojice, 1792 – 10-registrový nástroj (nezachoval sa).

Lúčky (na Lúčky); okres Ružomberok, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Povýšenia sv. Kríža, 1825 – 8- registrový nástroj (nezachoval sa). Lokalita a kostol je potvrdený aj z iného prameňa. Podľa neho 8-registrový organ s dvoma mechmi staval Juraj Pažický r. 1827.

Lutiše (do Lutissi); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Štefana, 1795 – 5-registrový nástroj (nezachoval sa).

Malinová (do Cáchu); okres Prievidza, Trenčiansky kraj, pravdepodobne r. kat. kostol, 1769 – 4-registrový nástroj (nezachoval sa).

Malinová (do Cáchu); okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. kostol, 1838 – 6-registrový nástroj (zachoval sa v zlom technickom stave).

Mníchova Lehota (do Michovej Lehoty); okres Trenčín, Trenčiansky kraj; r. kat. Kostol Najsvätejšej Trojice, 1798 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Močenok (do Močenku); okres Šaľa, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Klimenta, 1790 – dvojmanuálový 16-registrový organ (10+4+3) za 600 zlatých.

Modra (do Modry do katol kostola); okres Pezinok, Bratislavský kraj, r. kat. Kostol sv. Jána Krstiteľa, 1780 – dvojmanuálový 20-registrový nástroj (zachovala sa len prázdna organová skriňa).

Mojtín (do Mojtína); okres Púchov, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Cyrila a Metoda, 1875 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Moravany nad Váhom (do Morawan); okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol Ružencovej Panny Márie, 1778 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa). Nakoľko súčasný farský kostol postavili až r. 1873 mohol nástroj stáť len v starom farskom Kostole sv. Martina prípadne v kaplnke miestneho kaštieľa. V súčasnom farskom kostole tiež stojí organ Pažických. Bol sem prenesený Martinom Šaškom z neznámej lokality a upravený. Iste neide o nástroj Pažických z r. 1778, lebo ten nástroj mal podľa dielenskej knihy len 6 registrov, súčasná manuálová vzdušnica má deväť registrov a dve ďalšie voľné zásuvky (teda mohlo by na nej stáť až 11 registrov).

Moravské Lieskové (do Moravsko-Lieskowého); okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, pravdepodobne r. kat. kostol, 1798 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa). Lokalita je istá, zatiaľ však nevieme, či nástroj bol určený do r. kat., alebo ev. a . v. kostola.

Moravské Lieskové (do Mor. Ljeszkova); okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, 1883/4 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa). Lokalita je istá, zatiaľ však nevieme, či nástroj bol určený do r. kat., alebo ev. a. v. kostola.

Mosty u Jablnkova (na Mosty do Sliezska) (Čechy); r. kat. kostol, 1808 – 6-registrový nástroj.

Motešice (do Motessíc); okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol Narodenia Panny Márie, 1798 – 9-registrový nástroj (nezachoval sa). Mohlo ísť aj o Kostol Panny Márie v bývalých Horných Motešiciach (súčasť kaštieľa).

Nededza; okres Žilina, Žilinský kraj, 1778 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa). Nakoľko v lokalite v tej dobe nebol kostol ani kaplnka, nástroj musel byť určený pre kaštieľ alebo jednu z kúrií.

Nedožery-Brezany (do Brezian); okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol sv. Heleny, 1791 – 7-registrový nástroj. Nástroj sa čiastočne zachoval, je však vo veľmi zlom stave.

Nemšová (do Nemssowej); okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, 1772 – 9-registrový nástroj (nezachoval sa).

Nesluša (do Neslusse); okres Kysucké Nové Mesto, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Jána Nepomuckého, 1810 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Nesvady (do Naswadu); okres Komárno, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Jozefa, 1792 – 10-registrový nástroj (nezachoval sa).

Nitra (do Nitry); okres Nitra, Nitriansky kraj, kostol neznámy, 1782 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa).

Nitrianska Blatnica (do Šarfije na Radossinom pústowníkowi); okres Topoľčany, Nitriansky kraj, r. kat. Kaplnka sv. Juraja (v horách), 1769 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Nitrianske Pravno (do Nemeckého Prawna); okres Prievidza, Trenčiansky kraj, neuvádza sa do akého objektu, 1768 – 4-registrový nástroj (nezachoval sa). Vo farskom kostole bol od r. 1729 dvojmanuálový organ od Martina Zorkovského).

Nová Bystrica (na Nowu Bystricu); okres Čadca, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Jána Krstiteľa, 1802 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa).

Nové Zámky (do Nowych Zámkow frantisskánom); okres Nové Zámky, Nitriansky kraj, r. kat. Kostol sv. Františka Assiského (františkánsky), 1774 – 9-registrový nástroj (nezachoval sa).

Novoť (do Orawy na Nowoty); okres Námestovo, Žilinský kraj, r. kat. kostol, 1792 – (nezachoval sa).

Nýrovce (do Niru); okres Levice, Nitriansky kraj, pravdepodobne r. kat. kostol, 1783 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Oravská Lesná (na Erdudku do Orawy); okres Námestovo, Žilinský kraj, r. kat. kostol, 1793 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa).

Ostrihom (do Ostrihoma), (Maďarsko); r. kat. kostol, 1782 – 14-registrový organ. Lokalita je istá, takmer určite išlo o organ v Kostole sv. Ignáca z Loyoly v časti Viziváros (organ zanikol počas 2. svetovej vojny).

Ostrihom (do Ostrihomu slob. král. mesta), (Maďarsko); r. kat. kostol, 1789 – 18-registrový nástroj za 800 zl. (zachovala sa organová skriňa).

Ostrihom (do Ostrih. pánu Koloničowi) (Maďarsko); 1789 – 6-registrový nástroj.

Oščadnica (do Ossčadnic); okres Čadca, Žilinský kraj, r. kat. Kostol Nanebovzatia Panny Márie (pôvodné patrocínium sv. Štefana, kráľa – do r. 1921), 1810 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa).

Petrovice (do Petrovíc); okres Bytča, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Narodenia Panny Márie, 1848 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).

Plavecký Mikuláš; okres Malacky, Bratislavský kraj, r. kat. Kostol sv. Floriána, 1829 – ladenie nástroja.

Podbieľ (do Podbiela); okres Tvrdošín, Žilinský kraj, r. kat. kostol, 1784 – 5-registrový nástroj (nezachoval sa).

Podskalie (do Podskalia); okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. kostol, 1772 – 1773 – 10-registrový nástroj (nezachoval sa).

Podvlk (do Podwlka),(Poľsko); r. kat. kostol, 1782 – 12-registrový nástroj (nezachoval sa).

Poruba (do Poruby) (predtým Nitrianska Poruba); okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol sv. Mikuláša, 1790 – 6-registrový nástroj (na povale kostola sa našli posledné zvyšky organovej skrine).

Považská Bystrica (do Powažskej Bystrice); okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. farský kostol, 1839 – 12-registrový organ s pedálom (nezachoval sa).

Považská Bystrica-Považské Podhradie (do Bystrického Podhradia); okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. kostol, 1860 – 12-registrový nástroj (nezachoval sa).

Považská Bystrica-Zemiansky Kvašov (do Kwássowa); okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol sv. Juraja, 1819 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa). Nakoľko v tej dobe v Kvašove (okr. Púchov) cirkevný objekt ani kaštieľ nebol, muselo ísť o nástroj pre Zemiansky Kvašov (r. kat. filiálny Kostol sv. Juraja).

Prečín (do Prenčína); okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. kostol, 1762 – 3-registrový nástroj (nezachoval sa).

Prečín (do Prečína do kaplnky); okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. kaplnka, 1776 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Prenčov (do Prenčowa); okres Banská Štiavnica, Banskobystrický kraj, r. kat. Kostol sv. Mikuláša biskupa, 1844 – jednomanuálový 10-registrový bezpedálový nástroj.

Preseľany (do Preseran); okres Topoľčany, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Alžbety, 1858 – 11-registrový organ s pedálom (zachovala sa len organová skriňa).

Pruské (do Pruského do farnieho kostola); okres Ilava, Trenčiansky kraj, kat. farský Kostol sv. Petra a Pavla apoštolov, 1777 – dvojmanuálový 20-registrový organ (10+5+5) za 1 300 zlatých.

Pruské (pp. Frantisskánom w Pruskom do oltára – darmo); okres Ilava, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol sv. Juraja (františkánsky), 1777 – 6-registrový oltárny organ zadarmo (Pažickí ho len prestavali).

Pružina (do Pružiny); okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Žofie, 1771 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Pružina; okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. Kaplnka Ružencovej Panny Márie z r. 1877, koniec 18. resp. začiatok 19. storočia – 4-registrový pozitív, ktorý mali zhotoviť bratia Ján a Peter Pažickí. Je však pravdepodobné, že ide o starší nástroj, ktorí Pažickí len opravili. Nástroj sa zachoval.

Púchov (do Púchava s pedálom); okres Púchov, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Všetkých svätých, 1796 – dvojmanuálový 16-registrový organ (nezachoval sa).

Púchov (do Púchova luteránom); okres Púchov, Trenčiansky kraj, kostol ev. a. v., 1795 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Púchov-Horné Kočkovce (do Kočkowiec); okres Púchov, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Všetkých svätých, 1802 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).

Pusté Úľany; okres Galanta, Trnavský kraj, ev. a. v. kostol, pravdepodobne druhá polovica 18. st. Niektoré detaily hovoria v prospech autorstva dielne Pažických z Rajca.

Pusztaszabolcs (do Ostrihoma pp. Frantisskánom ku sw. Anne do starého organa positiw 6 m a do pedála aj nové mechy) (Maďarsko); 1778 – pôvodne dostavba pozitívu k organu vo františkánskom kostole v Ostrihome (Esztergom, Maďarsko) za 200 zlatých. Od r. 1941 sa organ nachádza v Pusztaszabolcsi.

Rajec (do Rajca); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Ladislava, 1771 – dvojmanuálový 23-registrový organ (postavený zadarmo, zachovala sa upravená organová skriňa).

Rajecká Lesná (do Friwalda ke cti a chwále Blah. P. Marii); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Panny Márie, kráľovnej anjelov, 1765 – 6-registrový, zadarmo (nezachoval sa).

Rajecká Lesná (do Fríwaldu); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Narodenia Panny Márie, 1825 – 10-registrový nástroj (nezachoval sa).

Rajecká Lesná (1866 rozwačssel a na pedal sa prerobil organ wo Fríwalde); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Narodenia Panny Márie, 1866 – zväčšenie organa (nezachoval sa).

Rimavská Sobota (do Rimavskej Soboty); okres Rimavská Sobota, Banskobystrický kraj, r. kat. farský Kostol sv. Jána Krstiteľa 1781 – 13-registrový nástroj (zachovala sa len organová skriňa).

Rosina (do Rosiny); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Kataríny, 1782 – 9-registrový nástroj (nezachoval sa).

Rudno, okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, r. kat. kostol, 1767 – v súčasnosti stojí kostol v skanzene v Martine a žiadny hudobný nástroj od Pažických sa v ňom nenachádza. V súpise organov stredoslovenského kraja autori uvádzajú v r. kat. kostole v Rudne až dva nástroje –jedným z nich mal byť pozitív z r. 1767 z dielne Pažických. Nástroj v čase prieskumu mal byť rozobratý a neprístupný – preto chýbajú podrobnosti – napr. aj počet registrov. Nástroj nie je uvedený ani v dielenskej knihe Pažických.

Skačany (do Skačan); okres Partizánske, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Sv. Juraja, 1811 – 12-registrový organ s pedálom (9+3).

Skalka nad Váhom (do Skaly); okres Trenčín, Trenčiansky kraj; r. kat. farský Kostol sv. Imricha, 1793 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).

Skýcov (do Skycowa); okres Zlaté Moravce, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol Panny Márie Nanebovzatej, 1819 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).

Skýcov (do Skýcowa); okres Zlaté Moravce, Nitriansky kraj, (kaštieľ ?), 1849 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Sľažany (do Slažan); okres Zlaté Moravce, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol Najsvätejšej Trojice, 1794 – 8-registrový bezpedálový nástroj za 240 zlatých, neskôr pristavaný pedál s jedným registrom.

Slopná; okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Ondreja, 1879 – 12-registrový organ s pedálom (9+3).

Slovenské Pravno (do Slowenského Prawna); okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Všetkých svätých, 1767 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Slovenské Pravno (do Prawna Slowenského pánom luteránom); okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, kostol ev. a. v., 1785 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).

Szob (na Sobu) (Maďarsko); r. kat. kostol, 1794 – dvojmanuálový 15-registrový organ (8+4+3). Zachovala sa organová skriňa.

Soblachov (do Soblahowa); okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša biskupa, 1841 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Sokolce (na Lak); okres Komárno, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol Povýšenia sv. Kríža, 1825 – 5-registrový nástroj (nezachoval sa). Lokalita je istá, zatiaľ nevieme, či išlo o reformovaný alebo katolícky kostol. Vieme, že r. 1825 sa robila obnova reformovaného kostola.

Stará Turá (do Starej Turej); okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Panny Márie Nanebovzatej, 1762 – 10-registrový nástroj s pedálom (nezachoval sa).

Stará Turá (do Starej Turej); okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, kaplnka ?, 1763 – 1764 – 3-registrový nástroj (nezachoval sa).

Stránske (do Stránského); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Heleny, 1758 – 1759 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa, aj z kostola ostali len ruiny).

Strečno (do Strečna); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Žofie, 1847 – 10-registrový bezpedálový nástroj.

Súľov-Hradná, časť Súľov (do Súľowa); okres Bytča, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala, 1772 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Šterusy (do Šterus); okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. Kostol sv. Márie Magdalény, 1760 – 6-registrový nástroj za 80 zlatých.

Štiavnik (do Štiawníka); okres Bytča, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Františka Assiského, 1790 – 9-registrový nástroj (nezachoval sa).

Teplička nad Váhom (do Teplice); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Martina, 1810 – dvojmanuálový 18-registrový organ s pedálom (nezachoval sa).

Terchová (na Terchowú); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Martina, 1759 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa, aj kostol zanikol okolo polovice 20. storočia).

Tesárske Mlyňany-Tesáre nad Žitavou (do Tesár); okres Zlaté Moravce, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol Zvestovania Pána, 1811 – dvojmanuálový 17-registrový organ (zachoval sa len prospekt organovej skrine).

Toporec; okres Kežmarok, Prešovský kraj, pravdepodobne r. kat. kostol, 1784 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa). Lokalita je istá, zatiaľ nevieme, či organ Pažických bol určený pre ev .a .v., alebo r. kat. kostol.

Trakovice (do Trakowíc k Trnave); okres Hlohovec, Trnavský kraj, r. kat. Kostol sv. Štefana kráľa, 1862 – 8-registrový organ s pedálom (nezachoval sa).

Trenčianska Teplá (do Teplej Trenčanskej); okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Matúša apoštola, 1842 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).

Trenčianska Turná (do Turnej); okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Martina, 1795 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).

Trenčianske Mitice-Kostolné Mitice (do Mitíc); okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Juraja, 1802 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).

Trenčianske Stankovce-Malé Stankovce (do Stankowian); okres Trenčín, Trenčiansky kraj, ev. a. v. kostol, 1798 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Trenčín-Orechové (do Orechowého); okres Trenčín, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Štefana kráľa, 1783 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Turany (do Turian luteránom); okres Martin, Žilinský kraj, kostol ev. a. v., 1793 – 6-registrový nástroj (zhorel 11. marca 1796).

Turany (do Turian luteránom); okres Martin, Žilinský kraj, kostol ev. a. v., 1798 – 6-registrový (nezachoval sa).

Turany (do Turian kat); okres Martin, Žilinský kraj, r. kat. kostol, 1810 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Turčiansky Peter (do Sw. Petra v Turci); okres Martin, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Petra apoštola, 1785 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Tvrdošín (do Tvrdossína); okres Trvdošín, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Najsvätejšej Trojice, 1776 – dvojmanuálový 19-registrový organ s pedálom. Z nástroja sa zachovala organová skriňa HW a pedála. V súčasnosti v nej stojí nový organ firmy Bies v r. kat. Kostole sv. Egídia v Poprade.

Uhrovec (do Uhrowca); okres Bánovce nad Bebravou, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol Zoslania Ducha Svätého, 1819 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa).

Urmince (do Urmínca); okres Topoľčany, Nitriansky kraj, r. kat. kostol sv. Michala Archanjela, 1840 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).

Valaská Belá (do Walašskej Belej); okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela, 1835 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).

Varín (do Warína); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol Najsvätejšej Trojice, 1802 – 13-registrový organ (nezachoval sa).

Veľké Dvorany (do Weľkých Doworan); okres Topoľčany, Nitriansky kraj, r. kat. Kostol Narodenia Panny Márie, 1836 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Veľké Chlievany (do Chliewan); okres Bánovce nad Bebravou, Trenčiansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, 1802 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).

Viničné (do Šwancpochu mechy); okres Pezinok, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Filipa a Jakuba, 1776 – organové mechy za 45 zlatých.

Visolaje; okres Púchov, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol sv. Gála, 1889 ­– 8-registrový, bezpedálový nástroj (zanikol okolo r. 1988).

Višňové (do Wyšňového); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša, 1797 – dvojmanuálový 20-registrový organ za 1 000 zlatých (10+6+4). Organ sa zachoval.

Višňové; okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša, 1801 – 1838 – Juraj Pažický realizoval viacero menších opráv.

Višňové; okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Mikuláša, 1889 – 1890 – Ján Pažický, oprava organa.

Vrbové (do Wrbowého); okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Martina 1784 – 12-registrový organ (nezachoval sa).

Vrbové (do Wrbowého luteránom); okres Piešťany, Trnavský kraj, kostol ev. a. v., 1788 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa).

Vrícko (na Wrícko); okres Martin, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Bartolomeja apoštola, 1770 – 4-registrový nástroj (nezachoval sa).

Vrícko (do Wríckého); okres Martin, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Bartolomeja apoštola, 1795 – 6-registrový nástroj (nezachoval sa).

Zákopčie (na Zákopčie); okres Čadca, Žilinský kraj, r. kat. kostol, 1793 – 10-registrový nástroj (nezachoval sa).

Zavar (do Zawara); okres Trnava, Trnavský kraj, r. kat. kostol, 1825 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).

Zemianske Podhradie; Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj, ev. a. v. kostol, 1806 – nástroj nie je uvedený v dielenskej knihe Pažických, vieme o ňom z iného prameňa.

Zubrohlava; okres Námestovo, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Petra a Pavla apoštolov, pravdepodobne začiatok 19. storočia – organová skriňa pochádza pravdepodobne z dielne Pažických z Rajca. Nástroj nebol uvedený v dielenskej knihe Pažických.

Žilina (do Žiliny Jezuwitom); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Pavla (jezuitský), 1766 – 12-registrový organ s pedálom (nezachoval sa).

Žilina (do Žiliny mechy); okres Žilina, Žilinský kraj, neznámy objekt, 1795 – mechy za 150 zlatých.

Žilina-Bytčica (do Bitčice); okres Žilina, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Imricha, 1846 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa).

Zatiaľ neidentifikované (lokality zoradené abecedne podľa názvu uvedeného v dielenskej knihe):

1757 – prvý, len 3-registrový nástroj, nie je poznamenané, pre koho bol vyrobený.

Bodog (do Bodogu); 1802 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa). Mohlo ísť o súčasné obce: 1. Dolné Obdokovce, okres Nitra, Nitriansky kraj, r. kat. Kostol Narodenia sv. Jána Krstiteľa; 2. Horné Obdokovce, okres Topoľčany, Nitriansky kraj, r. kat. Kostol Panny Márie Nanebovzatej, prípadne Kaplnka Panny Márie Karmelskej.

Bystrica (do Bystrice); 1781 – 12-registrový organ za 400 zl. (nezachoval sa). Tu prichádzajú do úvahy viaceré lokality: 1. Považské Bystrica, okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol Návštevy Panny Márie (Kostol sv. Heleny kvôli malým rozmerom neveľmi prichádza do úvahy); 2. Stará Bystrica, okres Čadca, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Michala (mohol stáť v starom kostole, ktorý vyhorel r. 1889); 3. Nová Bystrica, okres Čadca, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Jána Krstiteľa (sem však stavali Pažický nástroj r. 1802 a ten bol len sedemregistrový); 4. Bratislava-Záhorská Bystrica, okres Bratislava IV, Bratislavský kraj, r. kat. Kostol sv. Petra a Pavla (veľmi nepravdepodobné).

Keresskéň (do Keresskéň); 1811 – 7-registrový nástroj (nezachoval sa). Do úvahy prichádzajú obce: 1. Krškany, okres Levice, Nitriansky kraj (v r. 1960 sa zlúčili dve samostatné obce Malé a Veľké Krškany, kostol sv. Anny z r. 1777 bol vo Veľkých Krškanoch; 2. Nitra-Dolné Krškany, okres Nitra, Nitriansky kraj, r. kat. Kostol sv. Ondreja 1788; 3. Nitra-Horné Krškany, okres Nitra, Nitriansky kraj, r. kat. Kostol Narodenia Panny Márie.

Kojárovce (do Kojárowiec); 1851 – 6-registrový nástroj. Neviem o akú lokalitu ide, možno o Kozárovce, okres Levice, Nitriansky kraj, r. kat. farský Kostol sv. Filipa a Jakuba ml.

Kostolany (do Kostolan); 1761 – 8-registrový nástroj za 150 zl. (nezachoval sa). Pravdepodobne ide o lokalitu Veľké Kostoľany, okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. Kostol sv. Víta. Menej pravdepodobnou je lokalita Zemianske Kostoľany, okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. kostol sv. Jána Krstiteľa. Veľké Kostoľany uprednostňujem kvôli tomu, že prakticky v rovnakom čase Pažickí stavali aj ďalšie organy v blízkom okolí (Šterusy 1760, Kočín-Lančár 1760, atď.).

Krásno (do Krásna); 1794 – 6-registrový nástroj za 90 zl. a 100 dasek. Môže ísť o dve lokality: 1 – Krásno nad Kysucou, okres Čadca, Žilinský kraj, r. kat. kostol; 2 – Krásno, okres Partizánske, Trenčiansky kraj, r. kat. kostol (kvôli plateniu doskami uprednostňujem Krásno nad Kysucou).

Kubín (do Kubína); 1787 – 6-registrový nástroj za 100 zl. (nezachoval sa). 1. Dolný Kubín okres Dolný Kubín, Žilinský kraj, pravdepodobne r. kat. kostol v D. Kubíne, ev. a. v. kostol bol postavený až v r. 1783-1784; 2. Vyšný Kubín, okres Dolná Kubín, Žilinský kraj, r. kat. Kostol Najsvätejšej Trojice.

Machov (na Machov); 1810 – 8-registrový nástroj (nezachoval sa). Ide s najväčšou pravdepodobnosťou o obec Makov, okres Čadca, Žilinský kraj, r. kat. farský kostol sv. Petra a Pavla z r. 1803, ktorý bol až do r. 1921 zasvätený sv. Štefanovi, kráľovi. Táto informácia je potvrdená aj z iného prameňa, podľa ktorého však bol nástroj postavený až r. 1814. Počet registrov sa zhoduje.

Podhradie (do Podhradia); 1772 – 6-registrový nástroj za 200 zl. (nezachoval sa). Lokalít s názvom Podhradie je na Slovensku viac, nie všetky však prichádzajú do úvahy: 1. Považská Bystrica-Považské Podhradie, okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj – nakoľko r. kat. kostol začali stavať r. 1843 do úvahy prichádza kaplnka v rokokovom kaštieli, ktorá mala charakter verejnej kaplnky; 2. Podhradie, okres Prievidza, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol sv. Margity, ktorý však podľa literatúry začali stavať r. 1806 (nejaký kostol alebo kaplnka tu však existovali aj predtým); 3. Podhradie, okres Martin, Žilinský kraj – v lokalite nie je starší kostol ani kaplnka; 4. Podhradie, okres Topoľčany, Nitriansky kraj – v lokalite nie je kostol, malá Kaplnka Panny Márie kráľovnej je príliš mladá, do úvahy prichádza hradná kaplnka; 5. Uhrovské Podhradie, okres Bánovce nad Bebravou, Trenčiansky kraj – v lokalite nie je kostol ani kaplnka; 6. Spišské Podhradie, okres Levoča, Prešovský kraj – do úvahy by mohli prichádzať katolícke kostoly Narodenia Panny Márie (farský), alebo kostol Milosrdných bratov, prípadne ev. a. v. kostol, predchodca súčasného, ktorý zhorel r. 1794 (súčasný ev. a. v. kostol bol postavený až v r. 1799 – 1808); 7. Zemianske Podhradie, okres Nové Mesto nad Váhom, Trenčiansky kraj – v obci je ev. a. v. kostol, ale stavali ho až v rokoch 1785 – 1891; 8. Vršatské Podhradie, okres Ilava, Trenčiansky kraj – v lokalite nie je kostol ani kaplnka.

Podhradie (do Podhradia); 1856 – 12-registrový organ (počas práce zhorel – žiaľ nie je zaznamenané či nástroj zhorel v dielni organárov, alebo pri stavbe v kostole). Považská Bystrica-Považské Podhradie, okres Považská Bystrica, Trenčiansky kraj, r. kat. Kostol sv. Ladislava, stavaný v r. 1843 – 1858. Do úvahy by mohli prísť aj ostatné lokality uvedené pri nástroji z r. 1772 pre Podhradie, ale najpravdepodobnejšie je Považské Podhradie, keď pre neho stavali už v roku 1860 nový, rovnako veľký organ.

Rakovice (do Rakowíc); 1806 – 12-registrový organ (nezachoval sa) – s veľkou pravdepodobnosťou išlo o Rakovice, okres Piešťany, Trnavský kraj. V obci do r. 2005 nebol kostol. Súčasťou kaštieľa bola kaplnka, ktorá zanikla r. 1857. Organ mohol stáť v kaplnke, nevieme však prečo bol tak veľký (12 registrov).

Rovné (do Rowného); 1762/3 – 8-registrový nástroj za 200 zl. - s veľkou pravdepodobnosťou ide o Veľké Rovné, okres Bytča, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Michala Archanjela, dokončený r. 1755. Prípadne by mohlo ísť aj o Lednické Rovne, okres Púchov, Trenčiansky kraj – do predošlého r. kat. kostola; takmer s istou možeme vylúčiť Rovné, okres Rimavské Sobota, Banskobystrický kraj, ev. a. v. kostol, ktorý vznikol až r. 1913 a Zliechov-Košecké Rovné, okres Ilava, Trenčiansky kraj, v ktorom je len r. kat. kaplnka z r. 1952.

Svätý Michal (do Sw.Michala); 1778 – 7-registrový nástroj za 240 zl. (nezachoval sa). 1. Michal nad Žitavou, okres Nové Zámky, Nitriansky kraj, r. kat. Kostol sv. Michala 1778; 2. Liptovský Michal, okres Ružomberok, Žilinský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Michala Archanjela; 3. Turčianske Teplice-Turčiansky Michal, okres Turčianske Teplice, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Michala;

Šarfia (do Šarfie); 1775/6 – 17-registrový organ s pedálom za 600 zl. (nezachoval sa). Do úvahy prichádza najmä Nitrianska Blatnica okres Topoľčany, Nitriansky kraj, r. kat. kostol sv. Mórica (zanikol po r. 1787. V r. 1773-1976 sa na kostole robili veľké stavebné úpravy). teoreticky však mohlo ísť aj o obec Blatné, okres Senec, Bratislavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Vojtecha.

Vysoká (na Wysokú); 1791 – 10-registrový nástroj za 300 zl. a 210 dasek (nezachoval sa). Môže ísť o dve lokality: 1. Vysoká nad Kysucou, okres Čadca, Žilinský kraj, r. kat. Kostol sv. Matúša; 2. Vysoká, okres Banská Štiavnica, Banskobystrický kraj, r. kat. Kostol sv. Bartolomeja.

Weselé (do Weselého) 1767 – 10-registrový organ s pedálom za 500 zl. (nezachoval sa). Mohlo by ísť o dve lokality: 1. Veselé; okres Piešťany, Trnavský kraj, r. kat. farský Kostol sv. Bartolomeja, alebo Oravské Veselé; okres Námestovo, Žilinský kraj, r. kat. kostol. Skôr sa prikláňam k lokalite Veselé v okrese Piešťany, najmä preto, lebo v podobnom čase Pažickí stavali organy aj v okolitých kostoloch (Šterusy 1760, Lančár 1760, Chtelnica 1764, Hrachovište 1765, Borovce 1768, 1784, Čachtice 1773 atď.).