Organár v Prešove a Košiciach. Zomrel v máji 1995 v Košiciach.a

Vyučil sa u organára Júliusa Gunu v Prešove. V učení bol viac ako 3 a pol roka, od 1. januára 1924 do 1. augusta 1927. 1. augusta 1927 zložil stanovenú učňovskú skúšku v odbore „výroby organov“ s prospechom „výtečným“.b Krátko po vyučení bol aj na odbornom pobyte u českého organára Jana Tučeka v Kutnej Hore.

Podľa viacerých zachovaných firemných štítkov po vyučení (koncom 20. a v 30. rokoch 20. storočia) spolupracoval s prešovským organárom Imrichom Karabinošom. Venovali sa opravám a prestavbám starších nástrojov, výrobe harmónií a mali aj sklad klavírov. Svoje výrobky označovali rôznymi obdĺžnikovými firemnými štítkami. Na štítku v r. kat. kostole v  Ondavských Matiašovciach (okr. Vranov nad Topľou) bol text: IMRICH KARABINOŠ / A / ŠTEFAN  GÁBOR / ZÁVOD  PRE  STAVBU  ORGANOV  A  HARMONIÍ  /  PREŠOV. Na ďalších štítkoch, ktoré sme zistili, boli texty:  KARABINOŠ  &  GÁBOR / továrňa na stavbu organov a harmónii – sklad klavírov /  PREŠOV ÷ SLOVENSKO. Takéto štítky sa doteraz našli na nástrojoch v r. kat. kostoloch v Dubinnom (okr. Bardejov); Hudcovciach (okr. Humenné) (15.fotografia Firemný štítok v Hudcovciach, s násilným poškodením Gáborovho mena); Nedožeroch-Brezanoch (okr. Prievidza) a na harmóniu v Malých Bedzanoch (okr. Topoľčany). Ako príklad ich spoločnej práce uvádzam prestavbu 7-registrového pozitívu z dielne Pažických z Rajca v r. kat. Kostole sv. Heleny v Nedožeroch-Brezanoch. Nástroj bol postavený v roku 1791. Prestavba sa najmä kvôli nevhodne zmenenej dispozícií nástroja a zrušeniu pôvodnej klaviatúry aj s ovládaním registrov na zadnej stene pozitívu, ukázala ako nešťastná a to aj napriek tomu, že sa pri nej zachovala zásuvková vzdušnica a mechanické traktúry.

V roku 1939 sa Štefan Gábor osamostatnil a presťahoval sa do Košíc. 14. decembra 1939 mu v Košiciach vydali živnostenské oprávnenie na činnosť výrobca (hudobných) nástrojov, organov a výrobca harmónií.c V roku 1947 v Katolíckych novinách vyšiel inzerát: Organy, harmónia vyrába, opravuje, ladí, dodáva elektrické vzduchové čerpadlá do organov so zárukou osvedčená firma Štefan Gábor Košice, Garbiarska ul, 6. Organársku prácu podujíma pod kontrolou a zárukou odborníkov Ústrednej katolíckej kancelárie. Sklad klavírov svetových značiek. Platnosť živnostenského potvrdenia bola overená 3. júna 1952 Jednotným národným výborom v Košiciach. Firma Štefana Gábora vydržala minimálne do roku 1956 ako súkromná. Kvôli tomu prišiel aj o opravu pamiatkovéko organa Michala a Karola Kyseľa v ev. kostole v Rimavskej Bani (okr. Rimavská Sobota). Vieme o tom z korešpondencie prof. Juraja Šimku-Juhása z 5. augusta 1958 o prenesení organa Kyseľovcov na nový chórus, ktorý vznikol v rámci pamiatkovej obnovy evanjelického kostola. Tam sa píše: „Ovšem dnes ide o to, či Gábor, ktorý pracuje súkromne (neviem či aj dnes) ... bude môcť tento organ robiť, či KNV v Banskej Bystrici mu túto prácu zverí. V roku 1956 mohol to robiť, lebo nariadenie o súkromných podnikateľoch platí len od januára tohto roku (1958)... Preto navrhujem, aby Slovenský pamiatkový ústav sa opýtal Gábora či sa už zapojil do socialistického sektoru a či chce vykonať túto prácu podľa nových podmienok“. Z ďalšieho vyplýva, že napriek tomu, že tento organ sa posudzoval ako pamiatka, expert na pamiatkové organy na Slovensku  Juraj Šimko-Juhás navrhoval zásahy, ktoré by viedli k jeho znehodnoteniu. Pritom tieto zásahy boli v rozpore s prijatými smernicami na ochranu pamiatkových organov v Československu. Išlo o sedem bodov, z ktorých 6. a 7 neuvádzam, lebo tieto sa týkali elektrického čerpadla vzduchu k organu a maľovania organovej skrine. Body 1 – 5 zneli nasledovne: 1. Z vežičiek odrezať 75 cm a posunúť ich až celkom dozadu z jednej i druhej strany okna a do nich vložiť celý 12 registrový organ.... 2. Urobiť nový 1 manuálový hrací stôl a to pneumatický, pedál nerozširovať na 27 nôt – nech zostane taký aký je, avšak nech ho zchromatizuje. 3. Prerobiť celú mechanickú traktúru pre 12 registrov manuálu a pedálu na pneumatickú traktúru. Spojiť to s novým hracím stolom,  4. vyhotoviť nový mech omnoho menší a uložiť ho nie do zadu, ale na bok, a to na ľavý do kúta, tak ako nový hrací stôl sa postaví pred organ, 5. opraviť všetky vzdušnice a prispôsobiť ich k pneumatickej traktúre... Ani vzťah k organovej skrini nebol citlivý... Ornament, ktorý je na vrchole organa a spája vežičky, nemá tu miesta. Nech SPÚ rozhodne čo s ním.d

Nevieme, kedy Štefan Gábor vstúpil do Remesloslužby Košice a v rámci nej založil organársku dielňu, v ktorej potom pod jeho vedením pracovali viacerí organári. Prvým jeho spolupracovníkom bol Imrich Kmetz, a postupne sa dielňa rozrastala o ďalších pracovníkov, napr. Pavla Baxu z Trenčína. V roku 1983 P. Baxa odišiel do dôchodku a v roku 1984 bol odvolaný aj Štefan Gábor a proti svojej vôli musel odísť do dôchodku. Gábor s Baxom spolu opravili niekoľko historických organov: 1969 Kežmarok ev. artikulárny kostol (čistenie a ladenie), 1966 Košice Východoslovenské múzeum – Kolbayov nástroj z r. 1860 pôvodne postavený pre r. kat. kostol v Hendrichovciach (okr. Prešov), 1976 Močenok (okr. Šaľa) r. kat. kostol sv. Klimenta - dvojmanuálový organ Pažických z Rajca postavený v roku 1790; 1978 Pruské (okr. Ilava) františkánsky kostol, organ na zadnom chóre kostola, postavený frátrom Peregrínom Wernerom v roku 1732.

Niektoré historické organy Gábor opravil s inými spolupracovníkmi. Na lístku vo ventilovej komore manuálovej vzdušnice jednomanuálového organa Samuela Wagnera v r. kat. kostole v Sklenom (okr. Turčianske Teplice) je nápis: Generálnu opravu v podniku / previedli Št. Gábor, Imr. Kmetz / Frant. Vitéz a J. Štefušová / Košice III – IV – VI. 1984). Nad manuálovou klaviatúrou vľavo je červená obdĺžniková tabuľka s vygravírovaným bielym nápisom: PRESTAVBU  PREVIEDLI /  Št. GÁBOR – I: KMETZ /  KOŠICE.

Štefan Gábor postavil aj niekoľko „nových“ organov. Podmienky na stavbu nových organov boli však v dobe po 2. svetovej vojne u nás veľmi biedne a to sa muselo odraziť aj na ich úrovni. Väčšinou išlo len o prestavby starších organov iných organárov, pospájaných do nových celkov, so zmenami dispozície a niekedy aj s novými, „modernejšími“ prospektmi. „Nové“ organy majú obyčajne staré vzdušnice s registrovými kancelami a v drvivej väčšine sú aj hracie a registrové traktúry pneumatické.

Autor textu: Marian Alojz Mayer


POZNÁMKY

Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)