Pavol Baxa st.
* 12.7.1923, Budmerice (okr. Pezinok)
† 9.8.2006, Košice
Na organe začal hrávať u františkánov v Bratislave. V roku 1947 sa stal organistom u františkánov v Kremnici.a Hru na organe absolvoval na bratislavskom štátnom konzervatóriu v rokoch 1948 – 1954.b V tom čase pôsobil opäť ako organista u františkánov v Bratislave a začal sa venovať aj organárstvu. Od roku 1952 dispozične a menzuračne prestaval organ u bratislavských františkánov.c V rokoch 1955 – 1967 bol zamestnaný ako organár v Organe Kutná Hora.d Naďalej pôsobil ako organista vo františkánskom kostole v Bratislave. V roku 1959 sa aj s rodinou presťahoval do Trenčína. Aj tu pôsobil ako organista vo farskom a piaristickom kostole, a popri tom pracoval aj ako organár.e V roku 1967 rozviazal pracovný pomer s Organou Kutná Hora a zamestnal sa ako organár v organárskej dielni v košickej Remesloslužbe, ale do Košíc sa aj s rodinou presťahoval až v roku 1979.f Tu úzko spolupracoval so Štefanom Gáborom, ktorý bol vedúcim organárskej dielne. Spolu opravili resp. prestavali celý rad organov. V roku 1983 odchádza Pavol Baxa na dôchodokg, ale organom sa neustále venoval aj na dôchodku.
V rámci organárskej činnosti sa Pavol Baxa venoval aj opravám historických organov. Už začiatkom 60. rokov 20. storočia opravil 4-registrový pozitív z Kaplnky sv. Kataríny v Bratislaveh, v roku 1963 pôvodne 6-registrový pozitív viedenského organára Jakoba Bybeka z roku 1718, postavený pre r. kat. kostol v Kostolišti (okr. Malacky). Z historických spomeniem aspoň niektoré: 1969 Kežmarok ev. artikulárny kostol (čistenie a ladenie), 1966 Košice Východoslovenské múzeum – Kolbayov nástroj z r. 1860, pôvodne postavený pre r. kat. kostol v Hendrichovciach (okr. Prešov), 1976 Močenok (okr. Šaľa) r. kat. kostol sv. Klimenta – dvojmanuálový organ Pažických z Rajca postavený v roku 1790; 1978 Pruské (okr. Ilava) františkánsky kostol, jednomanuálový organ s pedálom postavený na zadnom chóre frátrom Peregrínom Wernerom v roku 1732, atď. Ďalšie historické organy opravil P. Baxa sám, napr.: 1971 Dražkovce (okr. Martin) r. kat. kostol, pozitív Pažických z Rajca, postavený v roku 1763; okolo roku 1983 Markušovce (okr. Spišská Nová Ves) – Expozícia historického nábytku a klávesových hudobných nástrojov v Markušovciach – pozitív Daniela Wallachyho jun., pôvodne postavený v roku 1767 pre ev. kostol v Gánovciach (okr. Poprad); 1973 Trenčianske Bohuslavice (okr. Nové Mesto nad Váhom) r. kat., – jednomanuálový organ s pedálom, postavený viedenským organárom Johannom Henckem v roku 1763, Krásnohorské Podhradie (okr. Rožňava) kaplnka na hrade Krásna Hôrka – koniec 20. storočia, barokový 7-registrový pozitív; 1972 Beckov františkánsky kostol, jednomanuálový organ s pedálom, ktorý v roku 1780 postavili Pažickí z Rajca; 1973 Ludrová (okr. Ružomberok) Kostol Všetkých Svätých – koniec 17. storočia. 6-registrový pozitív banskobystrického organára Juraja Demichera, ktorý postavil pre ev. artikulárny kostol v Paludzi (okr. Liptovský Mikuláš). Odtiaľ ho v roku 1754 predali do r. kat. kostola v Liptovskej Sielnici. V roku 1973, keď zatopili obec Liptovskú Sielnicu, nástroj sa po oprave dostal do nefunkčného kostolíka v Ludrovej, ktorý patrí Liptovskému múzeu v Ružomberku. Dali by sa vymenovať aj ďalšie historické nástroje, napr. 5-registrový pozitív, ktorý postavil Martin Zorkovský pre ev. artikulárny kostol v Hronseku (okr. Banská Bystrica) a v súčasnosti sa nachádza v zbierkach Hudobného oddelenia SNM v Bratislave; ďalší 5-registrový pozitív v Múzeu mincí a medailí v Kremnici, ktorý pravdepodobne postavil Laurenzius Čajkovský, jednomanuálový organ s pedálom pravdepodobne spoločné dielo Michala a Karola Kyseľovcov z Banskej Bystrice; jednomanuálový organ s pedálom v r. kat. kostole v Rohožníku, ktorý postavil prešporský Karol Klöckner atď. Mnohé z nich Pavol Baxa opravou zachránil pred úplnou devastáciou a zničením.
Pavol Baxa postavil aj niekoľko nových organov. Podmienky na stavbu nových organov boli v dobe výstavby „socializmu“ veľmi biedne. Chýbali kvalitné organárske materiály a častokrát aj nevyhnutné finančné prostriedky, o devízových prostriedkoch ani nehovoriac. To sa nejako muselo odraziť aj na kvalite. Väčšinou išlo len o prestavby starších organov iných organárov, pospájaných do nových celkov, často aj s novými, „modernejšími“ prospektmi. Samozrejme „nové“ organy majú obyčajne staré vzdušnice s registrovými kancelami a v drvivej väčšine sú aj hracie a registrové traktúry pneumatické. Výnimkou je dvojmanuálový organ pre r. kat. kostol v Omšení (okr. Trenčín), ktorý vznikol v rokoch 1977 – 1978 prestavbou dvoch pôvodne jednomanuálových organov so zásuvkovými vzdušnicami a mechanickými traktúrami. Jedným bol pôvodný organ postavený Vincentom Možným pre r. kat. kostol v Omšení s manuálovým rozsahom C – f3 (54 klávesov a tónov), nevedno z ktorého roku. Druhým bol nástroj českých organárov, bratov Fellerovcov z obce Libouchec (okr. Ústí nad Labem). Bol postavený pre kostol v obci Přečaply (okr. Chomutov). Manuál tohoto organa mal rozsah C – c3 chromaticky (49 klávesov a tónov). Časť vzdušníc má tónové kancely a aj časť traktúr je mechanická. Dispozične sú Baxove „nové“ organy pod vplyvom „Orgelbewegungu“. Týmto smerovaním boli postihnuté niektoré dovtedy dobre zachované romantické, často hodnotné dvojmanuálové organy. Na ilustráciu uvedieme aspoň tie najvzácnejšie: Žiar nad Hronom, r. kat. Kostol Povýšenia Svätého Kríža, organ firmy Wegenstein, postavený pred 1. svetovou vojnou; Trenčín kostol piaristov, Angsterov organ op. 185/1893, dispozične zmenený v 60. alebo 70. rokoch 20. storočia; Ružindol r. kat. kostol, organ Karla Neussera z roku 1891, dispozične nevhodne upravený asi v 60. rokoch 20. storočia; Topoľčianky r. kat. farský kostol, organ postavený firmou Gebrüder Rieger op. 1978/1914, dispozičné zmeny pravdepodobne v 70. rokoch 20. storočia; Bratislava františkáni, Gebrüder Rieger op. 2132/1923, dispozične a menzúračne upravený v prvej polovici 50. rokoch 20. storočia (od r. 1952); Zohor r. kat. organ firmy Gebrüder Rieger op. 2157, postavený okolo roku 1923, dispozične upravený v roku 1959; Bratislava jezuiti Gebrüder Rieger op. 2273/1927, dispozične upravený pravdepodobne v 60. rokoch 20. storočia; Bratislava, Milosrdní bratia, Gebrüder Rieger op. 2580/1933, dispozične upravený pravdepodobne v 60. rokoch 20. storočia; Žilina r. kat. Kostol sv. Barbory, organ firmy Gebrüder Rieger, op. 2147/ postavený okolo r. 1923, dispozičné úpravy pravdepodobne v 60. rokoch 20. storočia, atď.
Bardejov – Bardejovská Nová Ves – Kostol Narodenia Panny Márie
Bratislava – Vajnory – Kostol Sedembolestnej Panny Márie
Bratislava – Staré Mesto – Kostol Zvestovania Pána
Dražkovce – Kostol sv. Heleny
Hliník nad Hronom – Kostol sv. Martina
Jaslovské Bohunice – Kostol sv. Michala, archanjela
Košice – Staré Mesto – kostol ev. a. v.
Jednomanuálový organ s pedálom II / P / 23/17 (10/8+8/6+5/3)
Košice – Staré Mesto – Kostol sv. Michala, archanjela
Krásnohorské Podhradie – Hrad Krásna Hôrka – hradná kaplnka
Križovany nad Dudváhom – Kostol Povýšenia Svätého Kríža
Markušovce – Staré Mesto – Múzeum klávesových nástrojov - Letohrádok Dardanely
Mýto pod Ďumbierom – Kostol sv. Matúša
Nové Mesto nad Váhom – Kostol Narodenia Panny Márie
Trenčianske Bohuslavice – Kaplnka Nepoškvrneného počatia Panny Márie
Trenčín – Sever (Kubrá) – Kostol sv. Jána Nepomuckého
Autor textu: Marian Alojz Mayer
POZNÁMKY
Texty a obrazový materiál je chránený autorským zákonom. Ich šírenie vyžaduje súhlas oprávneného nositeľa autorských práv, ktorým je Hudobné centrum.
© Hudobné centrum (organy.hc.sk)